Názor: Ruské naratívy, oligarchické záujmy a postoje Čechov k Ukrajine
Adam Sybera a Vojtěch Boháč rozoberajú návrat Andreja Babiša, zástupcov fosílnych magnátov a odpor proti klimatickým opatreniam
1. Návrat Andreja Babiša a ruské naratívy v českej politike
IESS:
Európska únia v súčasnosti prežíva obdobie turbulencií. Maďarsko má nového premiéra a v celom regióne došlo k zmenám. Čo Andrej Babiš? Ako sa zmenila situácia v Českej republike? Čo si ľudia myslia a ako ruské naratívy prenikajú do českej verejnej debaty a českého mediálneho prostredia?
Adam Sybera:
Nepovedal by som, že ruské naratívy prenikli do Českej republiky až teraz. Toto sa deje minimálne od roku 2014, ak nie skôr.
Čo sa zmenilo, je návrat ešte populistickejšieho Andreja Babiša, ktorý bol populistom už predtým. Víťazstvo vlády Petra Fialu bola v podstate náhoda. Nemyslím si, že by sa to za iných okolností zopakovalo. Bolo to šťastné víťazstvo, po ktorom nasledovali štyri roky vo vláde, a teraz sa Andrej Babiš vrátil s novou vlnou populizmu.
Aby si tento návrat poistil, musel svoj populizmus zintenzívniť. Ruská propaganda a dezinformačné naratívy tu boli aktívne už od roku 2014. Keďže Babišova politická stratégia je zameraná na čokoľvek, čo mu môže pomôcť vyhrať voľby, rozhodol sa využiť niektoré z týchto tém.
Videli sme to už počas jeho neúspešnej prezidentskej kampane proti Petrovi Pavlovi. Prezentoval sa ako kandidát mieru, čo už do istej miery rezonovalo s ruským naratívom.
Následne si potreboval zabezpečiť vládnu koalíciu, čo si vyžadovalo, aby sa spojil so silami, ktoré boli viac-menej otvorene proruské.
Vojtěch Boháč:
Povedal by som, že Babiš je extrémne pragmatický. Ideologicky rozhodne nie je proruský.
Adam Sybera:
On nemá žiadnu ideológiu.
Vojtěch Boháč:
Vždy hovorím, že pláva s vetrom. On neurčuje celkové smerovanie českej politickej scény, ale dokáže v nej veľmi presne navigovať.
Prostredie formujú proruské skupiny, jeho koaliční partneri a ďalší aktéri. On z tohto prostredia ťaží toľko politických výhod, koľko sa len dá.
V Českej republike, a najmä medzi jeho voličmi, prevláda silný pocit, že by sa krajina nemala príliš prikláňať ani k Spojeným štátom, ani k Rusku.
Dokonca aj medzi ľuďmi, ktorí volia vyslovene proruské strany, je proruský sentiment v Českej republike v porovnaní so Slovenskom veľmi malý. Ak sa jasne preukáže, že niekto pracuje s ruskými peniazmi alebo v záujme Ruska, ľudia tohto človeka opustia. Takéto spojenie politickú stranu neposilňuje.
Ľudia si povedia: „Dobre, tak toto sa nám nepáči.“
Zároveň je tu prítomný istý cynizmus. Ľudia vnímajú Spojené štáty aj Rusko ako silné štáty, ktoré sledujú vlastné záujmy. Z ich pohľadu zameriavanie sa výlučne na ruské záujmy znamená ignorovať to, čo robia Spojené štáty. To vytvára cynický postoj k obom stranám.
V porovnaní napríklad s Poľskom Česi často nemajú silnú geopolitickú orientáciu. Prevláda skôr postoj: „Buďme sami sebou.“
Stále tu existuje určitý historický resentiment spojený s rokom 1939 a presvedčením, že v minulosti nám nikto nepomohol. Budeme preto žiť ako „hobiti“ odkázaní sami na seba, vyhneme sa zapájaniu do záležitostí širšieho sveta a budeme sa od nich držať čo najďalej.
Zároveň to znamená, že ľudia sú často menej citliví na ruské naratívy, pretože ich ako ruské naratívy nevnímajú. Považujú ich za alternatívnu agendu, ktorá spochybňuje mainstream, ten si totiž často spájajú so Západom, USA, Britániou a podobnými aktérmi.
Adam Sybera:
Aby som to rozviedol, ak porovnáte Českú republiku so Slovenskom alebo Maďarskom, v súčasnej českej vláde nemáte nikoho, kto by sa podobal na Pétera Szijjártóa, ktorý by cestoval do Moskvy, alebo na Roberta Fica.
Existuje tu forma agresívneho národného populizmu, ale jeho predstavitelia sa otvorene neoznačujú za proruských. ANO a Babiš určite nie. SPD s tým flirtuje. Motoristé tiež tvrdia, že nie sú proruskí.
Spájajú sa však okolo podobných naratívov, vrátane odporu voči imigrácii a ochrany tradičných hodnôt.
Vojtěch Boháč:
Rusko je veľmi dobré v identifikácii takýchto tém a v ich propagácii.
Využíva celé prostredie alternatívnych médií, ktoré je často dosť šialené. Ľudia chápu, že veľa z toho je bláznovstvo, no aj napriek tomu si tieto naratívy nachádzajú cestu do širšieho povedomia verejnosti o politike a médiách.
Ľudia v Českej republike, rovnako ako v iných krajinách, rýchlo zabúdajú, odkiaľ konkrétne naratívy pôvodne vzišli.
Adam Sybera:
Rusko pracuje s naratívmi, ktoré sú už prítomné.
COVID je dobrým príkladom. Mnohé z týchto skupín sa zjednotili okolo dezinformácií o COVIDe. Nešlo nevyhnutne o výsledok nejakej stanovenej politickej preferencie. Bol to výsledok informačnej kampane.
Nemyslím si, že existujú dôveryhodné údaje, ktoré by to presvedčivo dokazovali. Ak sa však pozriete na facebookové skupiny a skupiny voličov, zistíte, že ľudia, ktorí sa zhromažďovali okolo tvrdení, že „COVID je podvod“, boli často z tých istých skupín, ktoré podliehali ruským dezinformáciám.
2. Alternatívne médiá a vkladanie ruských naratívov
Vojtěch Boháč:
Rusko má v Českej republike vlastné mediálne prostredie a je veľmi efektívne vo vkladaní konkrétnych tém do verejnej debaty. Minulý rok sme na túto tému uskutočnili rozsiahly výskum.
Existujú médiá spojené s bývalým prezidentom Václavom Klausom, ktoré zastupujú skôr pravicové publikum. Ďalej sú to médiá prepojené s Milošom Zemanom, ktoré oslovujú ľavicovejšie publikum, ako aj ezoterickejšie platformy.
Títo aktéri sú dobrí vo vkladaní svojich tém do rôznych sociálnych skupín. Nakoniec ľudia už nevedia, kde téma vznikla, ale v informačnom prostredí je už prítomná.
Adam Sybera:
Stáva sa súčasťou informačného priestoru.
Ďalšia skupina naratívov sa týka odporu voči klimatickým politikám a klimatickým zmenám. Toto bola jedna zo základných myšlienok, ktoré stáli za vzostupom strany Motoristé sobě, tretej vládnej strany, ktorá v podstate umožnila Babišovu vládu.
Václav Klaus sa považuje za akéhosi politického krstného otca tejto strany — nie však v mafiánskom zmysle slova.
Vojtěch Boháč:
Keď hovoríme o mediálnom prostredí, musíme rozlišovať rôzne úrovne.
Po prvé, existujú dezinformačné médiá, ktoré sú často úzko prepojené s Ruskom alebo ním priamo financované. Zostávajú na okraji verejnej diskusie, ale sú dobré v podsúvaní konkrétnych naratívov do nej.
Potom sú tu mocné PR projekty. Toto sa stalo aj na Slovensku. Tieto projekty často nie sú financované Ruskom, ani s ním nie sú priamo spojené.
Sú veľmi účinné v oslabovaní tradičných médií a vyhýbajú sa akémukoľvek kritickému prístupu k tým, ktorí sú pri moci. Rozbíjajú vzťah medzi tradičnými médiami a vládnou mocou.
Stalo sa to na Slovensku a v súčasnosti sa to deje aj v Českej republike. Vládnuce strany si uvedomili, že môžu využívať nekritické médiá na rozprávanie súcitných príbehov o tom, aké ťažké je vládnuť a ako na nich všetci útočia.
Moderátori im na to odpovedajú: „Áno, musí to byť pre vás také ťažké. Povedzte mi o tom viac.“
Ľudia, ktorí prevádzkujú tieto projekty, dokážu celkom slušne zarobiť tým, že sú k mocným priateľskí.
Pre vládu je výhodné mať k dispozícii kanál, cez ktorý môže osloviť široké publikum bez toho, aby čelila kritike. Tieto médiá môžu občas pôsobiť súcitne k Rusku, no nepovedal by som nevyhnutne, že sú s Ruskom prepojené.
Poskytujú alternatívu ku kritickým médiám.
Kritické médiá v Česku majú jeden veľký problém: mnohé z médií s najväčším publikom vlastnia oligarchovia. Títo oligarchovia nemusia byť nutne proruskí, ale nechcú ísť proti vláde.
Adam Sybera:
Mnohí z nich tiež zarábajú peniaze na fosílnych palivách. Sú to oligarchovia z fosílneho priemyslu.
Vojtěch Boháč:
Nejde o to, že by boli proruskí. Ich záujmy sa jednoducho zhodujú s ruskými záujmami.
Vezmite si prípad Křetínského, jedného z najbohatších ľudí v Česku. Zarába na preprave plynu a vlastní napríklad slovenské plynovody.
Nepovedal by som, že Křetínský je proruský. Má oveľa silnejšie zázemie vo Francúzsku.
Adam Sybera:
On je pro-Křetínský. Podporuje čokoľvek, čo Křetínskému zarába peniaze.
Problém je, že prostredie formujú ruské záujmy a Rusko je veľmi dobré v ponuke výhod českým oligarchom.
Výsledkom je, že sa môžu de facto stať ruskými proxy aktérmi bez toho, aby to mali v úmysle, jednoducho preto, že im toto usporiadanie dáva finančný zmysel.
3. Potrebuje Rusko podporovať obe strany v Českej republike?
IESS:
Vieme, čo robilo Rusko počas protestov Black Lives Matter v Spojených štátoch: podporovalo obe strany, aby ich podnietilo k vzájomným útokom.
Teraz máme v Českej republike situáciu zahŕňajúcu Petra Pavla, samit NATO v Ankare a Andreja Babiša. Mohlo by hypoteticky Rusko podporovať prostredie na sociálnych sieťach spojené s Pavlom aj Babišom?
Adam Sybera:
Súčasnou prioritou Ruska v Českej republike je udržať pokope tú časť spoločnosti, ktorú už zmobilizovalo, pretože tento širší politický tábor má už teraz väčšinu.
Ak spojíte voličskú podporu hnutia ANO s ďalšími relevantnými stranami, treba mať na pamäti, že voliči ANO nie sú nevyhnutne proruskí. Vládna strana však napriek tomu môže do istej miery otvárať dvere proruským silám v Českej republike.
Opäť platí, že to nie je z ideologických dôvodov. Je to preto, že táto situácia vyhovuje Andrejovi Babišovi a strana je v podstate Andrej Babiš.
Naratívy prichádzajú najmä cez SPD a Tomia Okamuru. To reprezentuje radikálny národný populizmus. Motoristé reprezentujú radikálny antieuropeizmus.
Vojtěch Boháč:
Zároveň sú prepojení na Václava Klausa, ktorý má väzby na Rusko.
Adam Sybera:
Presne tak. Tam sa tieto záujmy stretávajú.
Nemyslím si, že hlavnou hnacou silou za týmto všetkým je Andrej Babiš. Motorom je Babišov osobný záujem zostať vo vláde, získať imunitu a zaistiť si osobné výhody.
IESS:
V niektorých ohľadoch to pripomína Fica a situáciu okolo prokuratúry.
Vojtěch Boháč:
Situácia je komplexná aj pre množstvo finančných záujmov, ktoré by radi normalizovali vzťahy s Ruskom a s Čínou.
Oni nepotrebujú, aby ich platilo Rusko. Sú ochotní za túto normalizáciu platiť sami.
Iste, existujú skupiny priamo organizované Ruskom, no povedal by som, že sú podstatne slabšie ako domáce skupiny, ktoré majú finančný záujem na normalizácii vzťahov s Ruskom.
Určite u nás pôsobia ruskí agenti, ale máme tu aj veľa domácich aktérov, ktorí túto agendu podporujú.
Príkladom je New Media House, ktorý vedie Marek Španěl pochádzajúci z herného priemyslu. Má rozrastajúci sa mediálny dom, ktorý je dosť proruský.
Opísal by som ho ako súčasť „druhej generácie dezinformácií“: niekto, kto začal podozrievať prozápadné naratívy a následne bol vystavený proruským naratívom.
Mal už predtým dosť peňazí a nepotreboval ruskú podporu, pretože vlastní veľké herné štúdio Bohemia Interactive.
Som si celkom istý, že s Ruskom priamo prepojený nie je. Ruské záujmy presadzuje napriek tomu, pretože verí, že myšlienky ako „Európa je v rozklade“ sú atraktívne alebo správne.
Adam Sybera:
Aby som sa vrátil k vašej otázke o aktuálnom záujme Ruska v Českej republike: jeho cieľom už nutne nie je poštvať proti sebe dve strany. Jeho cieľom je udržať jednu stranu silnejšiu ako tú druhú.
Rusko v Česku momentálne nepotrebuje vyrábať umelý celospoločenský konflikt.
Môže si otestovať určité lokálne problémy, ako sa stalo v prípade sudetských Nemcov, ale túto tému presadzovala najmä jedna strana. Nikoho iného to až tak nezaujímalo. Bolo okolo toho veľa pozornosti, ale z hľadiska českej politiky to nebola ústredná téma.
Dôležitejším cieľom je udržať sily stojace proti Babišovej vláde natoľko slabé, aby ju nemohli reálne ohroziť.
4. SPD, zbrojársky priemysel a konkurenčné finančné záujmy
Vojtěch Boháč:
SPD je veľmi zaujímavým príkladom. V súčasnosti je to najviac proruská strana v parlamente a je súčasťou vlády.
Zároveň existuje veľa náznakov, že jej kampaň finančne podporil Michal Strnad, ktorý zarába na podpore Ukrajiny.
Súčasný minister obrany je preto skôr Strnadov človek než človek SPD. Toto vo vnútri strany vyvolalo závažný problém.
Strana funguje ako určitý podnikateľský projekt: ten, kto zaplatí viac, aj viac dostane. Ak je tým platiacim niekto zo zbrojárskeho priemyslu, potom „kašlať na Rusko.“
Adam Sybera:
Zväčša to tak funguje.
Česká republika má významnú vojenskú a zbrojársku loby, či už v spojitosti s Ukrajinou alebo s domácou ekonomikou. Momentálne však nie sme súčasťou koalície, ktorej cieľom je vybudovať protiraketovú obranu naprieč Európskou úniou.
Iné krajiny jej súčasťou tiež nie sú, no logicky by sa dalo očakávať, že česká zbrojárska loby vyvinie na vládu tlak, aby sa do nej zapojila. Andrej Babiš to v podstate odmietol.
To vyvoláva sériu ďalších otázok.
Moja osobná teória — a takto o tom uvažujem dnes — je, že Andrej Babiš nechce, aby mu ostatní oligarchovia prerástli cez hlavu.
Môže teda poškodzovať národný záujem, len aby udržal svoju vnútornú oligarchickú šachovú partiu. De facto im tým berie ich kráľovnú.
5. Ukrajina, Mníchov a analógia so sudetskými Nemcami
IESS:
Jeden ukrajinský naratív, ktorý sa v Českej republike používa, hovorí, že ak Ukrajina vojnu prehrá, výsledok bude pripomínať sudetskú krízu: Putin si toto územie jednoducho zoberie rovnako ako Hitler, načo v Európe vypukne rozsiahlejšia vojna.
Čo si Česi myslia o možnosti, že by Ukrajina prehrala? Ako vnímajú potenciálnu mierovú dohodu pre Ukrajinu?
Adam Sybera:
Česká populácia Ukrajinu vo všeobecnosti podporuje, hoci v závislosti od konkrétneho problému sa postoje líšia.
Proukrajinská strana v Česku túto vami spomínanú analógiu používa pomerne často. Založená je na argumente, že ak Česi teraz nepomôžu Ukrajine, v podstate zabúdajú na vlastnú históriu, pretože niečo podobné sa v Mníchove stalo aj Československu.
Téma, s ktorou prišiel Tomio Okamura a jeho SPD, u väčšiny obyvateľstva nerezonuje. Na to však oni väčšinovú podporu nepotrebujú.
Vojtěch Boháč:
Oni ju nepotrebujú. Sú veľmi efektívni v blokovaní iniciatív.
Okamura získal vo voľbách zhruba sedem percent, no SPD je pri blokovaní opatrení zameraných na pomoc Ukrajine nesmierne účinná. Babiš získal zhruba 32 percent, no tieto sily ho dokážu obmedziť veľmi účinne.
Zahraničné záležitosti nie sú pre českú domácu politiku ústrednou témou. Platí to najmä pre voličov hnutia ANO, ktorí si často myslia: „Sme Česi a ostatní nás nezaujímajú.“
Česká identita je v tomto ohľade omnoho otvorenejšia.
Adam Sybera:
Otázka zapojenia Čechov do násilností proti sudetským Nemcom, respektíve rola sudetských Nemcov pri realizácii častí Hitlerovho plánu v roku 1938, predstavuje pre Čechov oveľa uzavretejšiu historickú kapitolu, než akou sú pre Poliakov a Ukrajincov poľsko-ukrajinské vzťahy z obdobia druhej svetovej vojny.
Stále sa možno nájde nejaké malé percento ľudí, ktorých otázka sudetských Nemcov rozruší. Keby ste sa však priemerného Čecha na ulici opýtali, čo si myslí o sudetských Nemcoch, jeho reakciou by bol pravdepodobne zmätok.
Vojtěch Boháč:
Nedávno sme tu predsa len mali veľmi zaujímavý prípad týkajúci sa zjazdu Landsmannschaftu v Brne.
Prieskumy verejnej mienky jasne ukázali, že 85 percentám ľudí to bolo úplne jedno.
V médiách z toho však vznikol obrovský príbeh, pretože tvrdé proruské sily na čele s SPD ho začali propagovať a spravili z neho politickú tému.
Sprvu to nikoho veľmi nezaujímalo, ale potom sa tomu začali venovať všetky médiá. Zhruba dva týždne to bola ústredná téma českej verejnej diskusie. Títo aktéri ju dokázali pozdvihnúť mimoriadne efektívne.
Adam Sybera:
Pokiaľ vieme, mohlo ísť o súčasť informačnej kampane zameranej na otestovanie reakcie určitej časti verejnosti. Definitívne to takto fungovalo.
Vojtěch Boháč:
Toto bolo súčasťou našej analýzy.
CZ24 News je najväčším webom na šírenie hrubých dezinformácií v tomto prostredí. Vykonali sme investigatívnu prácu o spôsobe jeho financovania.
Objavili sme štruktúru siahajúcu od Seychel, cez Britániu a Slovensko až do Českej republiky. Ľudia, ktorí túto stránku vedú alebo sprostredkúvajú jej fungovanie, často cestujú do Ruska.
Adam Sybera:
Určite však platí, že ruská snaha oživovať historické krivdy v Českej republike nenašla u verejnosti takú odozvu, s akou sa podobné snahy stretávajú v Poľsku alebo na Slovensku.
Vojtěch Boháč:
Celá operácia bola plne postavená na tejto citlivej téme.
Cieľová skupina bola veľmi malá a marginálna, avšak jej členovia boli mimoriadne hlasní. Väčšine ľudí to bolo jedno.
Webové stránky úzko prepojené s Ruskom, spolu s ľuďmi vo svojom okolí vrátane určitých proruských mimovládnych organizácií, z toho spravili zásadný problém.
Na začiatku sme uvažovali, či nebolo ich cieľom len otestovať si efektívnosť vlastných informačných operácií.
To isté sa momentálne deje s veternou energiou. Nedeje sa to len v Českej republike, ale aj v Poľsku, Bulharsku a v Rumunsku.
Skúšajú si, akí účinní dokážu byť pri vedení informačných operácií a darí sa im celkom dobre.
6. Klimatické dezinformácie a záujmy fosílneho priemyslu
Adam Sybera:
Ruská propaganda zameraná na otázky klímy je v Českej republike omnoho efektívnejšia, než pokusy oživovať historické krivdy.
Sú v tom nesmierne silní. Patrí sem šírenie antiklimatických naratívov, tvrdení, že klimatická zmena neexistuje a argumentov o tom, že krajina potrebuje ruské fosílne palivá.
Vojtěch Boháč:
To je veľmi silný nástroj.
Jedným z dôvodov je aj to, že českí oligarchovia ako Tykáč či Křetínský sú oligarchovia z fosílneho priemyslu, a ich záujmy sa silne prekrývajú so záujmami Ruska.
Ak ich Rusko cez svoje informačné kanály podporí, veľmi radi z toho budú profitovať. Zo spojenia takýchto záujmov vzniká skutočne masívna sila.
V súčasnosti tu prebieha silná kampaň proti veternej elektrine. Záujmy domácich aktérov narážajú na záujmy Ruska a ich spojením naberajú na sile dostatočnej na to, aby ovplyvnili politickú agendu.
IESS:
Dalo by sa povedať, že zatiaľ čo na Slovensku podporujú ľudia Rusko buď z hlúposti alebo pre ruské peniaze, v Česku sa tieto naratívy pretláčajú predovšetkým preto, lebo sú v zhode s finančnými záujmami?
Vojtěch Boháč:
Sú najefektívnejšie práve vtedy, keď sa záujmy prelínajú.
Na Slovensku dokážu byť ruské naratívy účinné, aj keď nekorešpondujú so záujmami veľkých finančných skupín. V Česku väčšinou bývajú účinné vtedy, ak sa s nimi stretnú.
Adam Sybera:
Konajú tak strategicky, a to aj strany ako SPD a Motoristé, ktoré inak zastávajú najotvorenejšie proruské naratívy.
SPD nebýva vždy priama, no všetky tieto strany kalkulujú s tým, že ich naratívy zaberú na konkrétne publikum.
Istá dávka ideológie tam nepochybne je, to sa však nedá porovnávať s predstaviteľmi, akými sú na Slovensku Ľuboš Blaha alebo Andrej Danko, ktorí Rusko otvorene vychvaľujú, prípadne Szijjártó s Ficom, ktorí sa stretávajú s ruskými zástupcami.
Situácia v Česku takto ďaleko nezašla.
7. Inflácia, životné náklady a podpora Ukrajiny
IESS:
Čo tak cena chleba? Na Slovensku je to veľká téma, kde sa ľudia neustále sťažujú na stúpajúce ceny chleba.
Chápu obyčajní ľudia, že oligarchické skupiny podporujú ruské naratívy z finančných dôvodov a že podpora týchto naratívov môže destabilizovať českú ekonomiku?
Adam Sybera:
V Českej republike máme maslo. Sťažujeme sa na cenu masla.
Nemyslím si, že posolstvo je primárne o ekonomickej destabilizácii. Je to o vytváraní dojmu, že vám niekto prichádza niečo vziať.
Naratív ľuďom hovorí: toto je dôvod, prečo nemáte dosť peňazí; toto je dôvod, prečo nemôžete zaplatiť nájom včas.
Odvádza pozornosť od skutočnej ekonomickej situácie, vrátane nerovnomerného rozdelenia trhu a iných štrukturálnych problémov.
Namiesto toho sa ľuďom hovorí, že dôvodom ich problémov je maslo, chlieb, ruský plyn alebo nejaký vonkajší aktér.
Vojtěch Boháč:
Existoval silný naratív zameraný na oddelenie vojny na Ukrajine od českej spoločnosti, pričom sa súčasne spájal s infláciou.
Argument fungoval takto: „Na Ukrajine je vojna. Nezaujíma nás to, pretože je to spor medzi Ukrajinou a Ruskom, ale ovplyvňuje to naše ceny.“
V období vysokej inflácie sa tento naratív využíval veľmi efektívne: „Nechceme, aby nás vojna zasiahla. Preto nechceme podporovať Ukrajinu. Nech si to vyriešia sami a nezapájajte nás.“
Myslím, že to medzi Babišovými voličmi fungovalo celkom dobre.
Na jednej strane bol naratív Mníchova a roku 1939, podľa ktorého by neschopnosť pomôcť Ukrajine umožnila šírenie vojny.
Opačný argument znel: „Nepomôžeme im, pretože pomáhať im nás teraz ovplyvňuje.“
Fungovalo to dobre počas inflačného obdobia. Inflácia už nie je taká vysoká, takže argument je menej účinný.
Súčasný postoj má bližšie k: „Či im pomôžeme alebo nie, je nám to jedno, pokiaľ to neovplyvní nás finančne.“
Adam Sybera:
To vedie k ďalšej skupine ruských naratívov: „Nemôžeme pomôcť Ukrajine, pretože sami nemáme dostatok zdrojov.“
To nie je pravda. Česká republika na pomoci Ukrajine skutočne zarába veľa peňazí.
Aby sme sa vrátili k oligarchickým záujmom, na začiatku rozsiahlej invázie – presný dátum by bolo potrebné overiť – Tykáč, ktorý bol predtým v médiách dosť tichý, začal verejne vystupovať.
Teraz vlastní médiá a vstúpil do mediálneho biznisu.
Tvrdil, že ak Česká republika stratí prístup k ruskému plynu, Nežná revolúcia bude v porovnaní s tým, čo bude nasledovať, vyzerať ako detská hra.
O niekoľko rokov neskôr vidíme, že sa to nestalo.
S odstupom času je však jasné, že experimentoval s naratívom a vyberal si publikum. Netvrdil by som nevyhnutne, že si vyberal geopolitickú stranu, ale vyberal si publikum, ktoré chcel osloviť.
8. „Velký vlastenecký výlet“ a hranice propagandy
IESS:
Čo sa stalo s českým mediálnym prostredím?
Pamätáme si film Velký vlastenecký výlet a teraz vidím kontroverziu okolo českých médií. Ako sa Česká republika dostala od filmu k súčasnému mediálnemu škandálu?
Vojtěch Boháč:
Tí traja ľudia vo filme boli jednoducho hlupáci. Dokonca aj pre niektorých proruských divákov bolo ich správanie už príliš.
Reakcia znela: „Wow, to je zaujímavé.“ Ale dnes o tom už nikto nehovorí.
Adam Sybera:
Velký vlastenecký výlet by sa možno mal chápať menej ako široký spoločenský fenomén a skôr ako úspešný film.
Bol úspešný z hľadiska pozornosti, ktorú pritiahol. Netvrdil by som však, že bol taký relevantný pre širšiu verejnú mienku, ako by sa mohlo predpokladať.
IESS:
Môže tento sociálny experiment demonštrovať, že akonáhle sa človek rozhodne uveriť tejto strane, je nemožné ho priviesť späť?
Vojtěch Boháč:
To by som netvrdil.
Ľudia vo filme pochádzali z veľmi okrajovej skupiny v rámci českej politiky. To je jeden z dôvodov, prečo sa film nestal takým veľkým spoločenským problémom.
Keď to pozeráte, vaša reakcia je: „Dobre, toto sú traja hlupáci.“ O českej populácii ako celku to veľa nevypovedá.
Vyvolalo to na krátky čas zaujímavú diskusiu.
Adam Sybera:
Film demonštroval, že niektorí ľudia sa môžu v propagande úplne stratiť. Je to tragický príbeh a v tom spočíva hodnota filmu.
Nie je to však reprezentatívne pre českú spoločnosť.
IESS:
Čiže je to skôr tragédia tých jednotlivcov ako tragédia spoločnosti.
Adam Sybera:
Je to zaujímavý dokument o ľuďoch, ktorí sú úplne stratení v králičích norách ruskej propagandy.
V Českej republike môže mať ruská propaganda tento vplyv na menšinu ľudí. Podobné výsledky to môže priniesť aj v iných spoločnostiach.
Avšak traja ľudia vo filme Velký vlastenecký výlet nereprezentujú českú spoločnosť.
Vojtěch Boháč:
Myslím si, že ľudia ako títo môžu v skutočnosti odradiť iných od podpory Ruska.
Väčšina Čechov má dom, záhradu a primerane slušný život. Keď vidia týchto jednotlivcov, môžu si pomyslieť: „Ak takto vyzerá podpora Ruska, veľmi sa mi to nepáči.“
Adam Sybera:
Spätná väzba, ktorú som dostal, bola obzvlášť silná v súvislosti so scénami nakrúcanými v Iziume.
Keď niektorí protagonisti filmu tvrdili, že všetko, čo videli, je falošné, reakcia verejnosti bola: „Čo dopekla?“
Ľudia boli v šoku z toho, že by niekto mohol byť pod takou hlbokou úrovňou vplyvu propagandy, že by bol schopný niečo také povedať.
Zúčastnil som sa aj na časti nakrúcania a ľudia sa pred kamerami správali inak.
Dokonca aj v dokumente viete, že vás natáčajú. Medzi protagonistami sa vyvinul určitý kmeňový efekt: vedeli, že ich ľudia sledujú, takže svoju pozíciu obhajovali o to silnejšie.
9. Je hlavným problémom naozaj vplyv Ruska?
Vojtěch Boháč:
Nakoniec by som nepovedal, že operácie ruského vplyvu sú v Českej republike extrémne silné.
Situácia je oveľa viac riadená domácimi záujmami, ktoré sú v súlade s ruskými záujmami.
Koniec koncov, väčšinu týchto hovadín si robíme sami. Nepotrebujeme Rusko ani ruskú fašistickú vládu, aby toho robila veľa.
Adam Sybera:
Rusko sa s radosťou zapojí, ale väčšinu práce odvedieme my.
Vojtěch Boháč:
Rusku by som pripísal asi 20 percent zodpovednosti a domácim aktérom 80 percent.
Ľudia viac-menej chápu, čo sa deje. Je vojna. Ukrajinu napadlo Rusko. Ľudia to vedia.
Len nechcú, aby ich to ovplyvnilo. Chcú, aby české firmy zarábali.
Aj keď česká firma priamo nezarába v Rusku, ľudia môžu stále akceptovať obchodné usporiadania, z ktorých majú prospech.
Logika znie: „Sme malá krajina. Historicky nám nikto nepomohol. Ak chcú mať USA a Rusko veľkú konfrontáciu, môžu, ale nemali by nás do toho ťahať.“
Adam Sybera:
Hlavným záverom je, že v dôsledku určitého historického vývoja sa miestne oligarchické záujmy zladili s ruskými ekonomickými alebo zahraničnopolitickými záujmami.
Vojtěch Boháč:
Raz som robil rozhovor s mužom, ktorý pôsobil ako akýsi prostredník medzi ruskou vládou a Křetínským.
Povedal som mu: „Nemyslím si, že to, čo robíte, je dobré.“
Odpovedal: „Viete, čo je entropia?“
Opýtal som sa, čo tým myslí.
Vysvetlil, že ak je na rovnakom kontinente lacný plyn a vysoký dopyt po energii, nevyhnutne si nájdu spôsob, ako sa prepojiť.
Povedal: „Som jednoducho niekto, kto tomu pomáha. Ak nepomôžem ja, stane sa to aj tak.“
Toto odráža určitý druh cynizmu.
Povedal som mu, že presne preto kritizujem ľudí ako on, lebo si nemyslím, že táto činnosť je morálne prijateľná.
Odpovedal: „Morálka je len entropia.“
Správal sa k tomu takmer ako k fyzikálnemu zákonu.
Toto má bližšie k tomu, ako o tomto probléme premýšľa mnoho ľudí. Česká republika potrebuje lacnú energiu, takže tá energia bude nejako prúdiť.
Česká spoločnosť môže vyrábať CNC stroje, ktoré Rusko potrebuje. Stroje môžu putovať cez Turecko, Gruzínsko alebo Čínu, no nakoniec sa do Ruska dostanú.
V Českej republike panuje aj hlboká nedôvera voči inštitúciám.
Ľudia si myslia: „Sme príliš malí na to, aby sme niečo zmenili. Odmietnutím využiť príležitosti, ktoré máme k dispozícii, sa len strieľame do vlastnej nohy.“
Toto je všeobecný postoj mnohých ľudí označovaných ako proruských. Nemusia byť nevyhnutne proruskí. Sú cynickí a veria, že Česká republika je príliš malá na to, aby niečo zmenila.
Česká republika je oveľa viac sebecká ako proruská.
Je to jasne vidieť aj v médiách. Odkaz neznie: „Musíme milovať Rusko.“ Znie: „Buďme sebeckí.“
Adam Sybera:
Samozrejme, existujú aj skutočne proruské sily.
Avšak širšia mozaika je založená na myšlienke, že by sme sa mali starať len sami o seba a o to, čo prináša prospech ľuďom, ktorí v Českej republike kontrolujú finančné zdroje.
To je silnejšia politická ideológia ako otvorené mávanie ruskou vlajkou.
10. Oligarchovia, nezávislé médiá a československý rozdiel
Vojtěch Boháč:
Ďalším dôležitým rozdielom medzi Českou republikou a Slovenskom je, že Česká republika má približne osem až desať oligarchov — alebo, presnejšie, bohatých podnikateľov — ktorí podporujú prozápadné sily a prozápadné médiá.
Potom, čo Babiš v roku 2013 kúpil najväčší mediálny dom v Českej republike a jeho kvalita sa zhoršila, títo bohatí podnikatelia financovali množstvo malých nezávislých mediálnych projektov.
Toto nie je ideálny model nezávislosti. Tieto médiá však zachovali kontinuitu v investigatívnej žurnalistike a súvisiacich oblastiach.
Na Slovensku existuje v podstate jedna finančná skupina alebo správcovská spoločnosť, ktorá tieto aktivity financuje.
V Českej republike to robí osem až desať finančných skupín.
Nerád to hovorím, pretože nemám rád oligarchov. V praxi však táto rozmanitosť priniesla skutočný rozdiel.
Keďže vznikajú nové obchodné modely pre nezávislé médiá, už existuje tradícia a kontinuita. Preto sa nezávislé médiá opäť začali objavovať.
Ak Babiš, SPD alebo Motoristé chcú zlikvidovať nezávislé alebo verejnoprávne médiá, konajú predovšetkým vo vlastnom záujme.
Tieto záujmy sa zhodujú s ruskými, no motivácia je v prvom rade o nich samotných, nie o Rusku.
Adam Sybera:
Ak preskúmame oligarchické štruktúry Českej republiky a Slovenska hlbšie, česká oligarchia — ak budeme naďalej používať tento termín — je finančne oveľa viac investovaná na Západe ako slovenská oligarchia.
To v konečnom dôsledku ovplyvňuje jej politickú orientáciu.
Oligarchovia si tiež medzi seba delia ekonomické sektory. Jeden kontroluje médiá, druhý plyn a Slovensko je oveľa menšia krajina.
Ľudia, ktorí náhodou kontrolujú mediálny sektor na Slovensku, majú tiež zhodou okolností záujmy, ktoré sú viac zosúladené s Východom ako so Západom.
To vytvára odlišné prostredie.
Po desiatich či pätnástich rokoch už každý chápe, čo dokáže propaganda a intenzívne mediálne bombardovanie.
Nemyslím si, že Česi a Slováci sú vo svojej podstate veľmi odlišní. Ich prostredia sa však po roku 1990 vyvíjali dvoma rôznymi smermi.
Zabudli sme na niečo?
Vojtěch Boháč:
Áno. Máme obrovský problém s oligarchiou.
Adam Sybera:
To je kľúčový záver.
S možnou výnimkou Poľska je oligarchia problémom číslo jeden vo veľkej časti Vyšehradskej štvorky.
Poľsko presne neodráža zvyšok V4 a má svoje vlastné špecifické rozdiely. Nie som odborníkom na Poľsko.
V Českej republike a na Slovensku je však problém oligarchie reálny a pre tieto krajiny je podvratnejší ako samotný ruský vplyv.
To, že to v konečnom dôsledku prospieva ruskému vplyvu, je jedna vec. To však neznamená, že to bolo pôvodne vytvorené ruským vplyvom.
11. Hospodárska závislosť od Ruska a postsovietsky trh
Vojtěch Boháč:
Politika je tiež o obsadzovaní politického priestoru, ktorý je k dispozícii. Keďže máme silné prozápadné politické strany, podniky a médiá, niekto nevyhnutne obsadí aj druhú stranu priestoru.
Je to čiastočne o celkovej krajinnej scenérii. Prirodzene budeme mať takéto záujmy v českých médiách, biznise a politike.
To by sa zmenilo, len keby sme úplne prerušili finančné väzby s Ruskom. Určite by pomohlo tieto väzby prerušiť, no neviem, či je to možné.
Stále sme stredoeurópska krajina. Napríklad strojársky priemysel v Českej republike bol silne závislý od vývozu do Ruska, pretože globálny trh bol preň príliš pokročilý, no pre postsovietsky trh boli české výrobky stále veľmi dobré.
Nedávno sme písali články o strojárskych firmách exportujúcich do Ruska. Ak by stratili ruský trh, zrútili by sa.
Znamenalo by to stratu zamestnania pre 5 000 ľudí v malom meste, čo je v Českej republike veľká udalosť.
IESS:
Presne to sa momentálne deje s Volkswagenom na Slovensku. Znižujú počet pracovných miest a myslím si, že v priebehu najbližšieho polroka to na Slovensku vyvolá veľkú krízu, pretože Volkswagen tam už nechce ďalej pôsobiť.
Vojtěch Boháč:
Volkswagen tiež znižuje počet svojich zamestnancov na polovicu v Nemecku. Je to šialená situácia.
IESS:
Rozoberajú svoje prevádzky.
Vojtěch Boháč:A
bsolútne. Rusko a Čína patrili medzi najväčšie exportné trhy. Tento rok vidíme, že toto obdobie sa skončilo. Starý model už nefunguje a my sme sa neprispôsobili novej realite.Vezmite si napríklad spoločnosť Alta z Brna, ktorá zarobila veľa peňazí exportom inžinierskych riešení do Ruska, vrátane riešení pre výrobcov zbraní.Táto spoločnosť bola tiež silným podporovateľom Zemana.
To vytvára dôležitú dilemu: bol Zeman proruský, alebo bol pro-český biznis, ktorý exportoval do Ruska?To je kľúčová otázka.
Adam Sybera:
To nás vracia na začiatok.
Nakoniec bol Zeman ovplyvnený finančnými záujmami. Bol prirodzene rád, že ho podporujú médiá a jeho viac pro-biznisovú a pro-rusky orientovanú pozíciu.
Otázkou je: aká v tom bola úloha Ruska?
Adam Sybera:
Teraz vstupujeme do veľmi špecifických oblastí českej politiky.V diskusiách o Ukrajine sa často tvrdí, že západná ľavica predstavuje proruskú silu.
Ak sa však pozriete na Zemana na začiatku vojny — a ja mám od obrancu Zemana veľmi ďaleko —, on v skutočnosti povedal, že Putin sa zbláznil a že invázia je nelegálna.
Prvý človek v Českej republike, ktorý začal tvrdiť opak, bol Václav Klaus, pravicový konzervatívny politik.
On je jednoducho proruské špinavé hovno. Václav Klaus je proruské špinavé hovno. Úprimne povedané, Zeman je ním tiež.
Vojtěch Boháč:
Dôvodom je, že Česká republika má veľa malých miest, ktorých priemysel je zameraný na export do postsovietskych krajín.T
ieto spoločnosti nedokážu konkurovať na vyspelejších trhoch, ale sú dostatočne konkurencieschopné na postsovietskom trhu.
To je ústredný problém pre Českú republiku.
Skupinu Alta som kritizoval, pretože už do roku 2014 bolo jasné, že Rusko je agresívne. Tieto spoločnosti sa mali snažiť stať sa konkurencieschopnými aj na iných trhoch ako v Rusku, ale neurobili to.Nakoniec im zostáva jedinou možnosťou podporovať politické sily, ktoré chcú obnoviť prijateľné vzťahy s Ruskom.
Títo aktéri sú vplyvní. Sú to priemyselní podnikatelia v malých mestách a miestnym komunitám hovoria: „Agresívny postoj českej vlády voči Rusku znamená, že budeme musieť prepustiť 5 000 zamestnancov.
“Ľudia z toho potom vyvodia záver: „Je hrozné, že Fiala, alebo naša bývalá vláda, bola taká protiruská, pretože to znamená, že prídeme o dobré pracovné miesta, ktoré sme predtým mali.“
Takáto je situácia.