Mäsiar

Ruský vojnový zločinec Surovikin musí čeliť trestu za svoje zločiny

Podľa oficiálnych vyhlásení Kremľa Ruská federácia pokračuje vo vedení takzvanej „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine.

Skutočná stratégia Moskvy na bojisku aj v zázemí však dokazuje opak: teror voči civilnému obyvateľstvu nie je náhodným vedľajším produktom bojových akcií, ale zámerne zvolenou stratégiou.

Stelesnením tejto doktríny masového ničenia je armádny generál Sergej Surovikin: napriek dlhej stope vojnových zločinov ťahajúcej sa od Blízkeho východu až po východnú Európu zostáva architekt ruských kampaní zameraných na kritickú infraštruktúru nápadne absentujúci v oficiálnych žalobách kľúčových medzinárodných súdnych orgánov.

Sýrske cvičisko: testovanie stratégie spálenej zeme

Surovikinova povesť veliteľa, ktorý nevlastní zábrany spôsobiť masové civilné obete, sa zrodila počas jeho kampaní v Sýrii.

Keď velil ruskej skupine od apríla do decembra 2017 a znova od januára do apríla 2019, vyslúžil si prezývky „Sýrsky mäsiar“ a „Generál Armagedon“.

Generálova sýrska kampaň bola poznačená systematickým porušovaním medzinárodného humanitárneho práva: počas celého roka 2017 bolo zdokumentované opakované používanie kazetovej a zápalnej munície Ozbrojenými silami RF, vrátane zápalnej podmunície ZAB v oblasti Sarákibu v apríli toho istého roku, čo viedlo k nerozlišujúcim civilným obetiam a požiarom v obytných zónach.

Otázka zodpovednosti za chemické útoky si vyžaduje osobitné posúdenie: 4. apríla 2017 podnikli sýrske vládne sily sarínový útok na Chán Šajchún, pri ktorom zahynulo najmenej 90 ľudí vrátane detí.

I keď priama zodpovednosť za použitie chemických zbraní leží na sýrskom režime, tento zločin sa odohral počas Surovikinovho prvého nasadenia, keď velil ruskému vojenskému kontingentu podporujúcemu sily Bašára al-Assada.

Dôkazový materiál týkajúci sa priamych ruských úderov na civilnú infraštruktúru je ešte komplexnejší.

Dňa 13. novembra 2017 zhodili ruské lietadlá neriadené bomby na centrálne trhovisko v Atarebe, pričom zahynulo 84 ľudí, vrátane piatich detí a šiestich žien. Počas ofenzívy v provincii Idlib v septembri 2017 bolo zničených alebo poškodených šesť nemocníc a päť centier civilnej ochrany, pričom zahynulo viac ako 150 civilistov a bol vážne narušený prístup k zdravotnej starostlivosti.

Správa Human Rights Watch „Targeting Life in Idlib“, publikovaná 15. októbra 2020, pedantne zdokumentovala 46 ruských a sýrskych úderov medzi marcom 2019 a marcom 2020 na miesta, kde neboli identifikované žiadne legitímne vojenské ciele: tieto údery si vyžiadali najmenej 224 civilných životov, poškodili 12 zdravotníckych zariadení a 10 škôl a vynútili si rasťahovanie približne 1,4 milióna ľudí.

Ochrancovia ľudských práv výslovne menovali Sergeja Surovikina ako jedného z veliteľov, ktorí by mali byť vyšetrovaní za veliteľskú zodpovednosť v súvislosti s tými vojnovými zločinmi.

Export teroru: ukrajinská energetická infraštruktúra a civilné ciele

Po prevzatí velenia Zjednodušenej skupiny ruských síl na Ukrajine (od 8. októbra 2022 do 11. januára 2023) Surovikin rozšíril svoju sýrsku taktiku.

Masívna letecká kampaň zameraná na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, spustená 10. októbra 2022, bola pokusom zlomiť schopnosť Ukrajiny udržiavať vojnové úsilie a vyvinúť neznesiteľný tlak na spoločnosť.

Podľa hodnotení Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) táto stratégia utrpela vojenskú porážku a civilnému obyvateľstvu priniesla len utrpenie.

Iba dva dni po svojom vymenovaní Surovikin rozpútal teror: údery na Kyjev, Dnipro, Záporožie a Žytomyr zasiahli obytné štvrte, dopravné uzly a energetickú infraštruktúru.

V samotnom hlavnom meste zahynulo v ten deň 11 ľudí a 89 bolo zranených, keď rakety zasiahli univerzitné budovy, verejný park a peší most. Do začiatku decembra 2022 si údery na energetickú sieť a súvisiace bombardovanie vyžiadali najmenej 77 civilných obetí a 272 zranených, čo viedlo Medzinárodnú komisiu OSN k potvrdeniu, že systematická povaha týchto útokov zakladá dôvod na posúdenie ako potenciálnych zločinov proti ľudskosti.

Konkrétne tragédie od začiatku celoplošnej invázie podčiarkujú nerozlišujúcu povahu Surovikinovej stratégie velenia:

• Dňa 23. novembra 2022 zasiahla ruská raketa obytné domy vo Vyšhorode, pričom zahynulo 7 ľudí a 35 bolo zranených, vrátane šiestich detí.
• V tú istú noc raketa zničila pôrodnicu vo Viľňansku a vzala život dvojdňovému bábätku.
• Dňa 16. decembra 2022 úder na trojposchodovú obytnú budovu v Kryvom Rohu zabil 4 ľudí, vrátane dieťaťa.

Ruská stratégia sa naďalej stupňujúco vyvíja

Ako je uvedené v našej štúdii o fenoméne Denného teroru, údery proti mestám v zázemí majú za cieľ paralyzovať ekonomický život. Podľa správy The Telegraph ruský prezident nariadil Surovikinovi zničiť mosty v Kyjeve.

Tieto dopravné tepny spĺňajú životne dôležité humanitárne funkcie, umožňujú prácu záchranných služieb a dodávky základných potrieb. Úmyselné zameranie presných zbraní na takúto infraštruktúru s cieľom demoralizovať spoločnosť predstavuje priame porušenie Ženevských konvencií.

Poverenie generála s týmto profilom signalizuje ochotu Kremľa uchýliť sa k najbezohľadnejším metódam vedenia vojny.

Právna anomália: sankcionovaný bez zatykača MNS

Napriek rozsiahlej databáze dôkazov Sergej Surovikin stále chýba na zozname ruských generálov hľadaných na základe zatykačov Medzinárodného trestného súdu (MNS/ICC).

Tento stav sa zdá byť paradoxný vzhľadom na existujúce právne posúdenie ruskej kampane proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre zo strany MNS: v roku 2024 Súd vydal zatykače na generálporučíka Sergeja Kobylaša a admirála Viktora Sokolova a neskôr na Sergeja Šojgua a Valerija Gerasimova za riadenie útokov na civilné objekty a spôsobenie nadmerných vedľajších škôd.

Napriek tomu bola Surovikinova vina uznaná prostredníctvom medzinárodných sankčných mechanizmov. EÚ ho zaradila na svoj sankčný zoznam v roku 2022 špecificky za rozsiahle letecké údery proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre pod jeho velením.

Podobné opatrenia prijali Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko, Austrália, Nový Zéland, Ukrajina a Japonsko.

Zdokumentované fakty o masívnych úderoch na civilné ciele v Sýrii a na Ukrajine spolu s dôkazmi o priamych rozkazoch na zničenie kritickej infraštruktúry Kyjeva poskytujú viac než dostatočné dôvody na to, aby MNS vydal zatykač.

Zaradenie Sergeja Surovikina medzi obvinených MNS je nevyhnutným krokom na zaistenie toho, aby medzinárodná spravodlivosť presadila zodpovednosť a učinila prietrž beztrestnosti za používanie teroru ako hlavného nástroja ruskej zahraničnej politiky.